RSS Feed

Boss všetkých bossov – Mikuláš Černák (17. časť) – Ešte to nevzdáva

0

Jún 26, 2011 by admin

Kolosálne zbabraný princíp špeciality totiž spôsobil, že budúce súdy nebudú rozhodovať o Černákovej vine, ale o babráctve vtedajších prokurátorov.

Černákovi sa pred hrozbou rozsudku doživozia poponáhľal na pomoc aj Alojz Kromka, nazývaný Čistič, ktorý je za vraždy, čo mal vykonať na pokyn Černáka, už právoplatne odsúdený na doživotie.

Z väzenskej cely napísal list, že istý Jozef Kákonyi sedel v Leopoldove s Michalom Moravčíkom. Ten je korunným svedkom a tvrdí, že vraždu Mariána Karcela si objednal Černák z väzenia a zosnovať vraždu mu pomohol jeho bývalý advokát Daniel M. a exšvagor Jozef M.

„Kákonyi bol s Moravčíkom štyridsať dní v jednej cele. Povedal mu, aké výhody mu ponúkali policajti. Vraj ak mu ich nesplnia, všetko, čo natáral, stiahne späť,” napísal v liste Čistič. Problém je len v tom, že Kákonyi je tiež odsúdený na doživotie a sám neprejavil záujem o tejto veci vypovedať.

A ešte jeden pokus obhajoby – po dvanástich rokoch si nemenovaná slečna spomenula, že keď vraždili Slivenského, Černák s ňou strávil noc. Súd sa týmto svedectvom odmietol zaoberať.

S pomocou advokátov sa Černákovi aj tak podarilo oddialiť vyrieknutie rozsudku o celých jedenásť mesiacov – napríklad košický kriminalistický ústav sa mu nezdal dosť dobrý na balistickú expertízu vo veci vraždy Lenharta, o čom musel zvlášť rozhodovať krajský súd.

Namiesto plánovaného 11. 12. 2008 zaznie presne rok po začiatku procesu, až 10. 11. 2009. Za ten čas pred okresným senátom v Prešove vypovedalo okolo sedemdesiat svedkov a viacero súdnych znalcov z odboru patológie, psychiatrie aj balistiky, prostredníctvom telemostu bol vypočutý aj utajený svedok.

Vyšetrovací spis v danej veci má sedemdesiatšesť zväzkov a obsahuje viac ako 13 tisíc strán. Pri čítaní záverečných rečí sa vystriedali traja prokurátori. Pritom zástupca generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky poukázal na zákernosť konania Černáka, na lesť či extrémne vysokú mieru brutality, morálnu bezcitnosť, zvrhlosť, sebectvo a neúctu k ľudskému životu.

Niektoré obete vraj usmrtil verejne, v prítomnosti iných „na zvýraznenie svojho ega“. Podľa krajskej prokurátorky hovoril o priebehu skutkov 2 dni a 15 hodín tak verne, až sa k nim nepriamo priznal: „Opísal, ako si vybavovali účty v podsvetí. Nepoprel, že existovala organizovaná skupina černákovci.“

Finále procesu spolu so záverečným vyjadrením obhajoby trvalo dva dni. A predsa prišlo konečne na posledné slová.

Takto túto scénu opisuje Ľudmila Lacková vo svojej reportáži pre Plus 7 dní:

„Mikuláš Černák je vinný – vyhlásil sudca a čítal kedy, kde a ako zavraždil obávaný muž slovenského podsvetia svoju obeť. Prvú. Druhú. Tretiu… Černák vyzeral, akoby ho ten dlhotrvajúci opis jednotlivých vrážd nudil. Jazykom si prešiel po podnebí, otrávene pootvoril ústa a sťažka prehltol sliny. O pár sekúnd znova. Pootvorenie úst, poskočenie ohryzka. A zas. A znova, až kým sa sudca nedostal k poslednej, siedmej vražde. V očakávaní, aký trest mu súd vymeral, azda aj prestal dýchať.

Doživotie!“

Predseda senátu Okresného súdu v Prešove JUDr. Marek Čech teda vynáša najvyšší trest – doživotie. Súd uznal Černáka vinným zo spáchania všetkých šiestich vrážd a objednávky siedmej vraždy. Černákov exšvagor Jozef Matula dostal dvanásť rokov za napomáhanie k vražde Mariana Karcela.

Černák má štyridsaťtri rokov. Novinárom po vynesení rozsudku povie: „Chlap musí ostať chlapom aj v takejto pozícii…“ Už predtým pre Plus 7 dní povedal:  „Doživotie si nikto nevie predstaviť. O tom sa uvažovať nedá.“

A stále sa nevzdáva. Lebo akokoľvek sa to zdá nepravdepodobné, má stále ešte šancu. Spolieha sa totiž na odvolanie na krajský súd, ktoré môže trvať dlhšie než jeho zákonná väzba do 8. 11. 2010. V takom prípade by musel byť bez ohľadu na hrozbu doživotia prepustený na slobodu. No a potom…

Začína sa nový boj o čas…

Doživotie?

Krajský súd v Prešove mal v dňoch 9. – 12. augusta rozhodnúť o odvolaní Mikuláša Černáka proti doživotnému rozsudku. Ten však na radu advokátov prišiel s takou sériou námietok vrátane zaujatosti celého Krajského súdu v Prešove, ešte pridupľovanou trestnými oznámeniami na niektorých členov senátu, že proces sa vlastne poriadne ani nezačal.

A to sa prokuratúra šikovne postarala o to, že JUDr. Gereg nemohol Černáka priamo zastupovať. Vyzvali ho totiž pred časom k svedeckej výpovedi v inej veci, a odrazu toto svedectvo zahrnuli do navrhnutých procesných úkonov, čo vylučuje, aby advokát, ktorý je svedkom, mohol svojho klienta zároveň zastupovať. Ani to nepomohlo.

Pred začiatkom pojednávania predseda senátu Viliam Dohňanský oboznámil procesné strany i verejnosť s prijatými opatreniami voči mediálnemu pokrytiu procesu, podľa ktorých sa napríklad v súdnej sieni nesmie fotografovať. A napomenul obhajcov, že nemajú kravaty.

Pritom advokát Samuel, povestný svojím nedbalým oblečením ešte ako sudca, už v roku 2005 pre časopis Život vyhlásil: „Kolegovia sa mi vyhrážajú, že ak prídem bez kravaty, tak ma vyhodia. Bez ohľadu na to, čo budem mať v hlave, aké tam budú návrhy… Tak si pred ´pojednávačkou´ dám tú kravatu a sako budem nosiť pod pazuchou…“

Na odvolacie pojednávanie však zasa prišiel bez kravaty, asi počítal, že to skryje advokátsky talár. Sudca ho nevyhodil, ale napomenul, že by sa o náležitom spoločenskom vystupovaní mal dovzdelať z knihy Havlovho poradcu Špačka.

Samuel svojím typickým lakonickým spôsobom odpovedal: „Tú knihu som nečítal, nemám k tomu viac čo dodať.“

Ďalší obhajca Ľudovít Štanglovič odpovedal, že je po infarkte a kravata mu prekáža. Samuel neskôr pre novinárov povedal: „Vždy je lepšie rozhodnúť zákonne, hoci v montérkach, ako nezákonne v kravate odsúdiť nevinného človeka.”

Dosť biedny výsledok na to, že sudcovia boli iste odhodlaní celú kauzu konečne po rokoch uzavrieť. Obhajcovia, Černák, bývalý švagor Matula a dokonca aj Černákova matka ich doslova zavalili lavínou námietok. Čítanie jednotlivých odvolaní trvalo celý deň.

Černák sa chytá doslova všetkých slamiek, ktoré ostali. Napríklad požiadal aj o konštatovanie jeho vyjadrení k znaleckému posudku psychológa prof. Heretika: „Tú časť, kde som uviedol, že ho nepovažujem za procesný. Lebo v ňom uviedol, že výkon trestu neplní resocializačnú funkciu. A ja som bol vtedy vo väzbe, nie vo výkone trestu.“

Zároveň chce, aby na súde odznelo aj to, že v skutku vraždy Mariána Karcela kriminalistickí experti na videozázname z kamery najprv nespoznali muža, ktorý čerpal pohonné látky do auta, z ktorého strieľal vrah na Karcela.

Až pri druhej expertíze v mužovi spoznali Branislava Adamča, ktorý je už za túto vraždu aj právoplatne odsúdený. Černák navyše žiada, aby bol Adamčo znovu vypočutý, lebo ten chce náhle vypovedať o viacerých vraždách v podsvetí, ktoré sa stali v divokých deväťdesiatych rokoch.

V liste z dňa 9. 8. 2010, ktorý predložila obhajoba, píše: „V uplynulom období som dospel k záveru, že už nebudem ďalej mlčať o skutočnostiach, o ktorých som sa dozvedel v súvislosti s niektorými vraždami, ktoré sa stali v minulosti.”

Menuje konkrétne prípady Slivenského, Tótha, Lenárta, Klešča, Filipa, Štefana, Potáča, Šipoša a ďalších. Zároveň vyjadril počudovanie, že ho doposiaľ v tejto veci nikto z prokuratúry ani súdu nekontaktoval. Mimochodom, Adamčo sedí v tej istej väznici v Ilave ako Černák.

Vlastnou rukou

Najrozsiahlejšia časť odvolaní bola tá, ktorú vlastnou rukou napísal Černák. Ten považuje rozsudok za protizákonný a nespravodlivý vzhľadom na rozpory vo vykonaných dôkazoch.

Podľa neho sa súd nevysporiadal so zásadou špeciality a na podporu tejto námietky priložil rozsudok prešovského krajského súdu, ktorý práve pre nedodržanie tejto zásady zastavil proti nemu trestné konanie v inej veci.

„Zhodou okolností som bol v tom senáte,” zareagoval V. Dohňanský. Dodal, že toto rozhodnutie potvrdil aj Ústavný súd, ktorý vo veci konal na základe dovolania generálneho prokurátora. Z obžalovaného sa tak nenápadne stáva žalobca, ktorý mieri presne na najcitlivejšie miesto celého procesu.

Kolosálne zbabraný princíp špeciality totiž spôsobil, že budúce súdy nebudú rozhodovať o Černákovej vine, ale o babráctve vtedajších prokurátorov. Tí si totiž nevyžiadali včas súhlas českej strany na nové stíhania Černáka z vrážd, čím sú predošlé úkony na ich dokazovanie voči nemu automaticky neplatné.

A keď ten súhlas dostali, nevzniesli obvinenie znovu, takže sú teoreticky neplatné aj všetky následné úkony, výpovede svedkov a expertízy znalcov!

A ak na tejto hlúposti celé doterajšie konanie voči Černákovi v siedmich vraždách padne, padnú tým všetky dovtedy vykonávané vyšetrovacie úkony a bude sa musieť začať odznovu!

A toto boli ešte tie najlepšie zdokumentované prípady. Tie ostatné kryje zrejme už naveky mlčanie mŕtvych svedkov. Po všetkej tej námahe vyšetrovateľov, prokuratúry a času zvažovania sudcov každého detailu či výpovede nie je teda vôbec vylúčené, že Černák naozaj vyjde koncom roku 2010 z väzenia na slobodu a ešte zažaluje štát za neoprávnené držanie vo väzbe.

Neuveriteľné sa stane skutočnosťou vo chvíli, keď si drvivá väčšina slovenskej spoločnosti myslí, že prípad Černák je už navždy vyriešený!

„Aj tak rozhodnem.“ zastrájal sa predsedajúci senátu Viliam Dohňanský, keď obhajcovia obžalovaného avizovali podanie sťažnosti na rozhodnutie, ktorým sa nevylúčil z konania.

Upozornil ich, že aj keď sťažnosť podajú v poslednom možnom termíne, pojednávanie odročí len o pár dní. Ale pod tlakom lavíny námietok a odvolaní to nakoniec vzdal.

Na tretí deň súdu totiž Černák zažaloval všetkých sudcov krajského súdu, kvôli čomu podal sťažnosť už aj do Štrasburgu. Žiada, aby príslušný súd v mieste jeho bydliska zakázal štyrom sudcom prešovského krajského súdu rozhodovať v jeho veci. Ide o členov terajšieho odvolacieho senátu a ďalšej sudkyne. Všetci v minulosti rozhodovali o trvaní jeho väzby.

„Prejudikovali moju vinu a nerešpektovali prezumpciu neviny,” uviedol v liste, ktorý predložil aj odvolaciemu senátu.

Inými slovami, tým, že predĺžili väzbu, ktorú zdôvodnili presvedčením, že obžalovaný dané činy mohol spáchať, ho vraj vopred odsúdili, a teda nemôžu viesť toto odvolacie konanie. Dovedené ad absurdum, o vine Černáka by sa malo už len šepkať, a aj to nie na verejnosti…

Obhajoba vytiahla naozaj všetko, aj námietku, že jedným z dôvodov zaujatosti senátu je príbuzenský pomer jedného z náhradných obhajcov s predsedom senátu. Tí sú tam určení štátom už preventívne, po skúsenostiach s predošlými obštrukciami obhajoby náhlou zmenou advokáta, alebo jeho nečakanou a dlhodobou práceneschopnosťou. Náhradný obhajca má zabezpečiť plynulosť súdneho procesu.

„V tejto veci chcem dodať, že v roku 2005 som sa rozviedol. Malo tam teda byť napísané, že bol,” vyhlásil V. Dohňanský. Ale ani to nepomohlo.

Pojednávanie bolo odročené na 22. september 2010, kým Najvyšší súd nerozhodne o námietkach zaujatosti krajských sudcov a porušení princípu špeciality.

Text je úryvkom z kníh Boss všetkých bossov a Mikuláš Černák.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5915124/boss-vsetkych-bossov-mikulas-cernak-17-cast-este-to-nevzdava.html#ixzz2b6y3IAv2


0 comments »

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>