RSS Feed

Boss všetkých bossov – Mikuláš Černák (14. časť) – Krutý koniec Slivenského

0

Jún 19, 2011 by admin

Koncom roku 2006 sa Černákov prípad opäť dostal do časovej tiesne. Čoskoro mu mala vypršať doba väzby a všetky obvinenia voči nemu mohli padnúť na jednoduchej procesnej chybe.

Až výpovede svedkov ukázali naplno, akí vynaliezaví boli černákovci pri vraždení. Čím viac bolo mŕtvol, tým okázalejšie popravy poriadali. Chladnokrvný útok nožom, a teda fyzický kontakt s obeťou si vyžaduje zvlášť beštiálnu povahu.

Podľa svedkov Černák Slivenskému zasadil tri rany spredu a päť zozadu. Nato bossov poskok Michal Csémi chytil zozadu silne krvácajúceho muža za vlasy a rezom vedeným cez hrdlo čin dokonal. Podľa súdneho patológa Slivenský svoj krutý koniec ešte vnímal.

Černák sa údajne spolu s ostatnými dobre zabával na tom, ako Slivenskému umývali uši a „vyfešákovali“ hlavu na neskoršiu verejnú výstavu.

Podľa svedkov po vražde Černák nariadil svojmu poskokovi Surovému, aby hlavu niekam upratal, a potom sa bavil pohľadom na nešťastného štartéra, ako behá okolo hotela s hlavou v igelitke.

Reichel vypovedal, že Černáka prosil, aby Slivenskému neubližoval, najmä nie v jeho hoteli. „Povedal mi, že sa s ním len porozprávajú… Neviem, kto Gusta zabil, lebo som z miestnosti musel odísť, keď som sa po pätnástich minútach vrátil, pri nehybnom tele bol dnes už nebohý Michal Csémi a robil tam nejaké čudné pohyby. Zasa som musel vyjsť. Bol som šokovaný, pretože Gusto bol môj priateľ a vedel som, že to bude na mňa.“

Dodal, ako s Imrichom Oláhom dva dni otĺkali zakrvavenú omietku na mieste činu v hotelovej izbe. A vtedy sa vrah vrátil na miesto činu, ale bez výčitiek.

„Černák sa objavil s nejakou blondínkou Natáliou a smial sa, že si kvôli jednému kokotovi zbúram vlastný hotel,“ dodal Reichel.

Mimochodom, tú omietku obíjali pod zámienkou, že tam bude sauna. Ale bolo jej priveľa, tak časť nahádzali do starej ventilácie, kde sa po rokoch našla aj so stopami Slivenského krvi.

Iná verzia

Ako to býva pri mafiánskych vraždách takmer pravidlom, existuje aj iná verzia, kde sa s predošlou zhoduje len miesto činu, obeť a „rezač hlavy“.

Toto je teda Černákova verzia: Najbeštiálnejšiu z vrážd si opäť objednal Popradčan Milan Reichel. Slivenský sa ho vraj pokúšal zlikvidovať ako odvetu za to, že ho Reichel spoločne s niekoľkými černákovcami zbil pre nezhody ohľadne peňazí za nelegálne kšefty s alkoholom.

Na tomto čine sa mali zúčastniť osobne nielen Reichel a Černák s viacerými chlapmi zo svojej skupiny, ale aj Holubovci z Košíc, prievidzskí Mellovci či dnes už nebohý Karol Szatmáry. Práve on mal Slivenského po tom, čo naňho Miki namieril pištoľ a dovliekli ho do pivnice v popradskom hoteli Gerlach, dopichať ôsmimi bodnutiami nožom. Potom mu začal odrezávať hlavu Michal Csémi z Černákovej partie, ktorému pomáhali viacerí.

„Ja som sa toho nezúčastnil, lebo som mal práve ruku v dlahe kvôli zraneniu z hokeja. Keby som ju mal zdravú, asi by som im pomáhal,” vypovedal M. Černák. O tom, že hlavu položia pred dom, v ktorom obeť bývala, údajne rozhodol dnes už nebohý Róbert Holub.

Najlogickejšia, ale stále nedokázaná, verzia znie: Slivenského ubodal Černák, hlavu mu odrezal Csémi a s tou vo vedre potom nešťastný Surový behal okolo hotela, až kým ju neuložil pod schody. Odtiaľ ju zobral Ivan Mello a schoval do blízkeho potoka.

Z domu zobral policajnú čiapku a na druhý deň vybral hlavu z potoka tak, že ju za vlasy vytiahol z igelitky. Vyzdobili ju čiapkou a uložili na auto pred domom Slivenského.

Špecialita v ohrození

Koncom roku 2006 sa Černákov prípad opäť dostal do časovej tiesne. Čoskoro mu mala vypršať doba väzby a všetky obvinenia voči nemu mohli padnúť na jednoduchej procesnej chybe.

Podľa princípu špeciality totiž cudzí štát vydáva stíhaných občanov späť do vlasti na základe konkrétneho obvinenia. Na každé ďalšie obvinenie musí byť opäť vyžiadaný súhlas vydávajúcej strany.

Černák bol českou stranou vydaný v prípade vydierania, ale teraz mal na krku žalobu z niekoľkých vrážd. Je až nepochopiteľné, že si tento formálny súhlas prokuratúra nevyžiadala včas.

Černákovi advokáti na to upozornili a sudca Pulman z Okresného súdu v Banskej Bystrici rozhodol, že ešte v ten deň musí byť prepustený. Zabránilo tomu len to, že prokurátorka na mieste namietala, že také povolenie českej strany nepotrebujeme. Vzápätí však oň požiadala.

A znie to naozaj neuveriteľne, ale aj v tej žiadosti poplietli dve vraždy, z ktorých Černáka obvinili, a do žiadosti napísali iné! Festival babráctva pokračoval.

Teraz sa zasa hralo o čas. Odvolanie mal prejednávať Krajský súd, a to neodkladne. Česká strana nemohla stihnúť vydať kladné stanovisko tak rýchlo. Černák by bol teda, hoci aj na pár dní, na slobode. Dopad na svedkov, nehovoriac o ich obave o život, by bol katastrofálny a celá niekoľkoročná práca vyšetrovateľov aj prokuratúry by bola v troskách.

Jedinou šancou na získanie času bolo namietanie zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Na to prokuratúra využila neortodoxné metódy a vyjadrenia Samuela ako advokáta.

V námietke zaujatosti uviedli, že Samuel vydieral sudcu Pulmana jeho mimomanželským vzťahom, predsedu senátu krajského súdu Škorpila zasa hrozbou zverejnenia pozadia jeho predošlých rozhodovaní a okrem toho mal mať ešte aj konflikt s podpredsedom súdnej rady a sudcom toho istého súdu Hrabovským.

Skrátka, výhoda znalosti súdneho prostredia a jeho aktérov sa obrátila proti Samuelovi ako advokátovi. Prokuratúra svoju extrémnu hlúposť v podcenení špeciality navyše naprávala už celkom hlúpymi obvineniami Samuela, podľa ktorých mal od Černáka ako sudca zobrať milión osemstotisíc korún za rozhodnutie v prípade Szymaneka. Samozrejme, žiadne z týchto obvinení sa nepotvrdilo.

Černák v snahe eliminovať tieto námietky sa ho vzdal pohotovo deň pred podaním námietok (čo znamená, že musel mať dobré informácie priamo z prokuratúry?). Ale ani to nepomohlo. Česká strana vydala urýchlene povolenie a námietka špeciality tým padla.

Prokuratúra tak využila právne nie práve najkorektnejší princíp nápravy svojho predošlého pochybenia, ale asi si vzali príklad z Američanov, ktorí každý nástroj na boj proti mafii považujú za legitímny. Keď môžu obštrukcie pri vyšetrovaní a súdnych procesoch robiť mafiáni, americká odpoveď je rovnaká.

Samuel sa ako advokát Černáka do druhého megaprocesu po čase vrátil.

Prokuratúra s odretými ušami dostala svoje obvinenia pred súd, ale zbabraný princíp špeciality sa ešte môže vrátiť napríklad odvolaním na súd do Štrasburgu až tak, že všetky vyšetrovacie úkony v uvedených kauzách budú vyhlásené za neplatné.

Szymanekova pomsta

V auguste 2006 na odpočívadle na horskom priechode Šturec pri Banskej Bystrici, neďaleko Božích múk, zhorela strieborná Octavia Combi. Záchranári v nej našli telá dvoch mužov. Okrem majiteľa auta to bol polícii a novinárom dobre známy tridsaťšesťročný Andrej Ambróz, ktorého dcére bol Černák krstným otcom.

Ambróz mal byť hrobárom Černákovcov. Keď zavolali, bola jeho starosť, čo s mŕtvolou. Inak bol skôr pomocníkom. Do bandy ho vraj vybrali dôkladnou skúškou. Najskôr ho poslali do iného mesta na kradnutom aute a udali to polícii. Tí ho síce chytili, ale keďže nikoho neprezradil, bol prijatý do bandy.

Ambróz bol v prvom procese spolu s Mikulášom Černákom obžalovaný z napomáhania únosu a vraždy poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka. Zároveň to bol on, na koho bol donútený prepísať svoj penzión Marián Karcel. V tomto penzióne neskôr choval Černákove tigre.

V Čiernom Balogu sa vyznamenal tým, že raz narýchlo pribehol k starším manželom, ktorí ho poznali od detstva, a nechal u nich truhlicu so slovami: „Toto mi dobre schovajte!“ Bola plná peňazí.

Podľa obžaloby mal Ambróz za úlohu vybavovať miesta, kde Szymaneka držali – v Podbrezovej a penzióne Majo v Bystrej. Lenže ako vieme, pre nedostatok dôkazov táto žaloba padla a Ambróz vyšiel zo súdnej siene ako slobodný človek.

Od tej chvíle sa černákovcom vyhýbal. Ignoroval aj zásadu, že tí na slobode sa starajú o rodiny uväznených mafiánov. Staral sa už len o seba. Dal sa na úžeru, zdieral naivných dlžníkov dohola. Takže nepriateľov mal dosť. Jeho smrť však bola navyše dobre načasovaná a skvelo speňažená.

V tých časoch sa začalo znovu hovoriť o obnovení procesu v kauze Szymanek. Ambróz aj vypovedal a nič nepovedal. Ale v dobe, keď Černáka začal usvedčovať už aj jeho najbližší kumpán Kaštan, bol každý svedok nebezpečný. Navyše bol už jediný žijúci, ktorý mohol prezradiť detaily Szymanekovho únosu.

Ambróz bol stále naoko majiteľom penziónu Shark. Po Karcelovej smrti ho vrátili jeho vdove, ale tá o jeho prevádzkovanie nestála, a tak ju černákovci vyplatili.

A práve dva mesiace pred Ambrózovou násilnou smrťou za pozoruhodných okolností prešlo vlastníctvo neslávne známeho penziónu Shark z Ambróza na nového majiteľa. Keby sa tak nestalo, dedila by jeho dcéra a vznikli by problémy. Takto černákovci údajne zinkasovali desať miliónov korún (asi 333 tisíc eur) a Ambróz bol odstavený na vedľajšiu, vlastne už slepú, koľaj.

Navyše v deň vraždy si šiel Ambróz do Bratislavy po objednaný Mercedes. Pri sebe mal slušnú hotovosť. Tá, pochopiteľne, zmizla.

Novinári si všimli, že Ambróz je už siedmou obeťou spomedzi ľudí, ktorí vystupovali v prípade Szymanek. Prví skončili na Černákov pokyn verejnou popravou Holub a jeho pobočník Fabo. Nebohý je aj Karol Szatmáry, ktorý v mene Černáka hrozil smrťou korunnému svedkovi obžaloby Šanimu Horváthovi.

V novembri 2003 bol pred obchodným domom v centre Revúcej vo svojom Volkswagene Passat zastrelený piatimi strelami z pištole Štefan R. Tento vplyvný muž podsvetia vypovedal v prvom procese s Mikulášom Černákom. Dlhodobo je nezvestný Miloš Piliar, u ktorého jeden zo svedkov videl Szymanekovo auto. Pribudol aj Ambróz, ale tým sa to zrejme neskončí.

V pekle je miesta dosť…

Ešte raz Samuel

Bývalý sudca Ľubomír Samuel je skutočne výraznou osobnosťou nášho súdnictva. Do Černákovho procesu bol nadriadenými striedavo obľúbený aj neobľúbený, ale vždy svojský.

Dnes je zrejmé, že prípad Černáka a spol. nedostal náhodou. Sám o tom pre časopis Život redaktorovi Martinovi Dušičkovi povedal: „Rok pred Černákom som robil žiarsku mafiu. Tam sme to vybavili veľmi rýchlo. Potrebovali sme na to asi dva dni. Aj preto mi zrejme pridelili tento prípad.“

Ako si v ňom počínal, už vieme. Opäť neortodoxne, keď aj s prísediacou sudkyňou navštívili Černáka v cele deň pred začiatkom procesu, aby sa s ním dohodli na forme, akou budú môcť proces sledovať novinári. Aj na príhovor obhajcu Gerega prebehlo mediálne krytie procesu nakoniec bez problémov.

Dnes je už tiež jasné, že úspešným vedením a dokončením procesu neurobil Samuel žiadnu kariéru nejakého vyššieho sudcovského postu, ako by sa predpokladalo. Naopak, vo veku 61 rokov odišiel do dôchodku. Ale nevydržal tam dlho.

„Pôvodne som nechcel, ale začali chodiť ľudia a chceli právnu pomoc. Neboli majetní, a ak sa dalo, tak som pomohol. Nezobral som od nich ani korunu. Potom sa však ozvali aj takí, čo sú vo väzbe. Poslali za mnou svojich známych, či by som niečo nevymyslel a nepomohol im.“

Nakoniec ho prehovoril advokát, ktorý bol tiež pôvodne sudcom. Samuel si vybavil samostatnú licenciu.

Potiaľ je všetko ešte ako-tak pochopiteľné. Ale to, že zobral aj prípad predpokladaného člena olejárskej mafie a nakoniec sa jeho hlavným klientom stal práve Černák, je skutočne veľký kotrmelec. Sám o tom pre Hospodárske noviny povedal: „Prekvapený som bol, keď si ma vybral muž, ktorého som predtým súdil a odsúdil za pašovanie uránu. Černák sa ozval až potom… Údajne preto, lebo vedel, že som prísny, ale nedám sa ovplyvniť ani z jednej, ani druhej strany.“

Text je úryvkom z kníh Boss všetkých bossov a Mikuláš Černák.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5912026/boss-vsetkych-bossov-mikulas-cernak-14-cast-kruty-koniec-slivenskeho.html#ixzz2b73LbHtU


0 comments »

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>