RSS Feed

Boss všetkých bossov – Mikuláš Černák (13. časť) – Keď to nejde, tak to nejde

0

Jún 16, 2011 by admin

Hoci za mrežami, Černák stále šéfoval. Vydával z ilavskej väznice príkazy a vedel si aj veľmi dobre zariadiť svoj väzenský život. Vo svojej osviežovačom navoňanej cele mohol bez povolenia pozerať televízor až do rána (najviac obľuboval telenovely), dostával balíky častejšie a väčšie, než povoľoval väzenský poriadok, a ešte si mohol aj pridať podľa výberu z miestnej väzenskej kantíny.

Černák bol znovu za mrežami, keď ho 5. 4. 2003 zadržala špeciálna policajná zásahová jednotka na parkovisku benzínovej čerpacej stanice pri Prahe-východ Klíčany. Ale nevzdával sa.

V auguste 2003 po odpykaní dvoch tretín trestu požiadal o predčasné prepustenie. Jeho advokát to podporil ďakovnými listami z detských domovov, prišli aj kladné posudky z ilavskej väznice – Černák sa vraj aktívne podieľal na skrášľovaní a skultúrňovaní spoločných priestorov pre väzňov.

Ten istý predseda senátu Michal Antala, ktorý Černáka už raz pustil predčasne, v máji 2004 rozhodol o jeho opätovnom prepustení. Černák počas pojednávania vyhlásil: „Som umiestnený vo väznici, kde sú najväčší zločinci v republike. Žiť medzi týmito ľuďmi nie je jednoduché.“

Sľúbil, že sa bude snažiť žiť ako slušný občan a staré chyby nezopakuje. Prišiel skromne oblečený, akurát si zabudol na ruke svoje miliónové rolexky. Nezabudol tiež zdôrazniť: „Správal som sa tak, ako ma to naučili moji rodičia. Inak sa správať neviem.“

Súdnejší súd by sa možno zamyslel nad tým, či to boli naozaj Černákovi rodičia, kto ho naučil (ako sa neskôr sám priznal) vydierať, zastrašovať, biť a zabíjať ľudí? Ale to sudca Antala neriešil, a tak sa mu Černák po výroku o predčasnom prepustení aj pekne poďakoval. Zatiaľ šlo všetko podľa plánu.

Ale písal sa rok 2004 a mnohé sa zmenilo. Prokurátor sa proti výroku okresného súdu odvolal a Krajský súd v Trenčíne uznesenie sudcu Antala zrušil. Na svetlo totiž začali vychádzať celkom iné správy o Černákovom živote za mrežami. Pomôcť im vraj, podľa Černáka, mali aj niektorí jeho závistliví spoluväzni.

Hoci za mrežami, Černák stále šéfoval. Vydával z ilavskej väznice príkazy a vedel si aj veľmi dobre zariadiť svoj väzenský život. Vo svojej osviežovačom navoňanej cele mohol bez povolenia pozerať televízor až do rána (najviac obľuboval telenovely), dostával balíky častejšie a väčšie, než povoľoval väzenský poriadok, a ešte si mohol aj pridať podľa výberu z miestnej väzenskej kantíny.

V balíkoch mal byť okrem dávok proteínov, či farby na vlasy aj pero použiteľné ako jednorazovú pištoľ! Za to všetko Černák vďačil útlocitu vtedajšieho dozorcu Petra Hasidla a väzenského vychovávateľa Petra Zachara, ktorý ten televízor cez deň schovával vo svojej kancelárii.

Za rádio a predlžovací kábel k nemu, ktoré odhalila náhodná kontrola, však dostal päť dní samotky (okrem toho mal mať pred súdom zatajené tri disciplinárne tresty a štyri potrestania riešené dohovorom), a tým sa všetko prevalilo.

Ten istý sudca, ktorému Zachar adresoval odporúčací list na prepustenie Černáka, vzápätí Zachara aj Hasidla poslal do väzby. Oboch usvedčili z porušovania väzenského poriadku a neskôr aj odsúdili. A Černákove nádeje na predčasné prepustenie sa rozplynuli.

Verejný nepriateľ č.1

Písal sa rok 2005 a Mikuláš Černák už počítal mesiace do svojho riadneho prepustenia. Ale nerátal s novými obvineniami. Navyše už to neboli hlavne ekonomické trestné činy a vydieranie, ale vraždy. A tých pribúdalo.

Dva dni pred vypršaním trestu ho premiestnili z väznice v Ilave do Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici, kde mu oznámili obvinenie z vrážd Oláha a Karcela. Černáka to naozaj zaskočilo, psychicky to zle znášal. Horizont jeho nového života na slobode sa posunul do nedohľadna.

Odrazu tu bol pred verejnosťou celkom iný Černák. Doteraz to vyzeralo na celkom sympatického svalnáča, okolo ktorého je len viac kriku než okolo iných, jemu podobných.

Navyše ak tento „Pohronský Jánošík“ niekoho vydieral a takpovediac „zdanil“, mali to byť samí ľudia pochybnej povesti. A to mu skôr pridávalo sympatie verejnosti, veď sa aj za nich „mstil“, či nie?

Lenže titulky novín sa zmenili – už sa začalo hovoriť o „vraždiacej mašine“ a doživotí. A už aj tí, čo sa o podsvetie nezaujímajú a mali to šťastie, že ich výčiny mafiánov nepostihli, začali chápať, že Černákov obraz sa mení na verejného nepriateľa č. 1, najväčšieho zločinca Slovenska. Toho, kto ide za svojimi zločineckými cieľmi doslova cez mŕtvoly.

Tomu by zodpovedal aj fakt, že vtedajší premiér mal podľa médií zvolať ministrov vnútra aj spravodlivosti, predstaviteľov prokuratúry aj policajných funkcionárov s jasnou inštrukciou použiť proti tomuto nepriateľovi všetky zákonné prostriedky.

Dva dni pred vypršaním trestu bol Černák prevezený z väznice v Ilave do Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici, kde tamojší okresný súd rozhodol o jeho novom väzobnom stíhaní.

Prelomovým momentom sa stal fakt, že k Šanimu Horváthovi sa začali pridávať ďalší prominentní príslušníci podsvetia, ktorí toho na Černáka vedeli naozaj veľa.

Ako druhý prehovoril brat Róberta Holuba nazývaný Ďusi, a to v prípade vraždy Petra Klešča, ktorý sa stal náhradným terčom, keď Jozef Ďusi Holub z miesta prepadu ušiel.

Mikuláš Č. odrazu čelí obžalobe zo šiestich vrážd v spolupáchateľstve a siedmu vraždu mal nariadiť. K vražde Jozefa Filipa došlo v septembri 1994. O mesiac neskôr Černák podľa obžaloby s Martinom Lábošom zavraždili Jozefa Štefana, vo februári 1997 sa spolupodieľal na fyzickej likvidácii Pavla Lenharta.

Dve vraždy naraz sa stali v marci 1997 v areáli CBS Security 3, prvou obeťou sa stal zakladateľ zločineckej skupiny Milan Šipoš, druhou bol jeho šofér Emil Potáč. V októbri 1997 bol rozstrieľaný mladý Klešč.

Karcel bol zabitý na údajnú Černákovu objednávku v roku 2000.

Šipoš a Potáč

Začiatkom roka 2009 o tejto dvojnásobnej vražde prehovoril na súde sám Černák: „Bola sobota a bol som na dome v Brezne. Zavolal mi Miloš Piliar, aby som prišiel do firmy, že máme veľký problém. Zavolal som Surového, mal moje auto. Bol s ním v autoumyvárke. Vo firme bol Piliar, Csémi, Tibor Pápay a jeho dvaja ľudia. V zadnej kancelárii ležali na zemi dve mŕtve osoby, prikryté kobercom. Všetko bolo od krvi. Piliar povedal, že vraj museli urobiť to, čo urobili. Šipošovci a pápayovci mali ohľadom výpalného spor.“

Černák ešte dodal, že videl svojho šoféra Surového, ako kľačí pri mŕtvole Šipoša a mydlí mu prsty. „Pýtal som sa ho, čo robí. Povedal, že on už prsteň nebude potrebovať. Vzal mu aj retiazku. Potom ešte prehliadal vrecká druhej mŕtvole. Nebolo to tak, ako hovoril, že prsteň našiel na stole. Žiaden stôl tam nebol, vyniesli ho Piliar s Csémim, lebo čistili miestnosť.“

Je pekné, že práve Černák sa rozhodol prispieť svojimi výpoveďami k spravodlivosti. Ale predstava, že by si niekto trúfol bez jeho vedomia odpraviť v jeho kancelárii dvoch významných mužov podsvetia… Tomu naozaj ťažko uveriť.

Mŕtvoly tých dvoch nemali byť nikdy nájdené. Pri všetkom bratstve s Černákom sa Pápay poistil a z hrobu, ktorý im pripravili černákovci, ich tajne vykopali a premiestnili inde.

Černákovci totiž telá Milana Šipoša a Emila Potáča zahrabali a zahádzali skalami ledabolo, takže sa čoskoro začal šíriť neznesiteľný hnilobný zápach. Z obavy pred prezradením tohto hrobu pri Tajove, ich teda sami Pápayovci opäť vykopali a zahrabali inde, na pôvodnom mieste našli vyšetrovatelia už len pár kostí, ale aj tie postačili na identifikáciu.

Hoci svedkovia z radov Pápayovcov boli všetci zlikvidovaní, pomohla náhoda. Chatári si kopali v lese novú jamu na odpad a pri tom narazili na zvyšky mŕtvol. Tie boli v značnom štádiu rozkladu a ako ich vyťahovali, odpadávali im končatiny. Ale stále ostalo dosť na identifikáciu pomocou DNA analýzy, ktorú vykonalo špičkové laboratórium Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Banskej Bystrici.

Text je úryvkom z kníh Boss všetkých bossov a Mikuláš Černák.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5912025/boss-vsetkych-bossov-mikulas-cernak-13-cast-ked-to-nejde-tak-to-nejde.html#ixzz2b75fa3Vw


0 comments »

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>